Sr. Agneška Brigita Lexmannová
Narodila sa 11.2.1912 v Bobote. V roku 1918 začala chodiť do ľudovej školy v Bobote.
V roku 1920 prišla do Trenčína k sestrám sv. Vincenta.
Od 1.9.1922 bola u Školských sestier de Notre Dame v Trenčíne. Vychodila štyri ročníky ľudovej školy, jednu triedu meštianskej školy a osem tried reál. gymnázia v Trenčíne.
Dňa 29. júna bola prijatá za aspirantku Školských sestier de Notre Dame. Postulát mala v Trenčíne.
Oblečená do rehoľného rúcha bola 23.8.1932 a prijala meno sestra Agneška.
Prvý rok noviciátu mala v materinci v Horažďoviciach v Čechách.
Druhý rok v Trenčíne. Dňa 23.8.1934 zložila sv. sľuby a učila na meštianskej škole v Trenčíne.
V rokoch 1940-44 študovala v Bratislave na univerzite.
Dňa 6.6.1946 zložila druhú štátnu skúšku z prírodopisu.
Dňa 30.8.1950 bola s ostatnými sestrami sústredená v Kláštore pod Znievom. Odtiaľ sa liečila v nemocnici v Turčianskom Sv. Martine a od 2.4.1951 do 24.5.1951 bola na liečení v Korytnici.
Dňa 20.10.1951 bola vyvezená s druhou skupinou sestier do Šumperka na Moravu. Mala tam na starosti zásobovanie závodnej kuchyne pre sestry, ktorých väčšina pracovala v továrni „Lenas“ pradiareň ľanu v Sudkove. Od 15.7. do 8.8.1953 bola na liečení v kúpeľoch v Trenčianskych Tepliciach.
Dňa 13.10.1955 bola so sestrami presťahovaná do Krásnej Lipy v Čechách. Pracovala v továrni „Nejdecké česárne vlny“ v Nejdku.
Dňa 3.1.1958 bola presťahovaná do Vejpŕt v Čechách, kde pracovala v Domove dôchodcov. 25.11.1964 nastúpila na liečenie do nemocnice vo Vejprtoch. 11.12.1964 toho roku bola operovaná a 14.1.1965 sa vrátila z nemocnice.
Dňa 14.8.1969 bola preložená do Turčianskych Teplíc do Domova dôchodcov, kde pracovala ako zdravotná sestra. Súčastne tam bola miestnou predstavenou. Do dôchodku nastúpila dňa 1.8.1977. V Trenčianskych Tepliciach pracovala ďalej ako dôchodkyňa.
Po dokončení prístavby v Beckove bola tam preložená dňa 1.12.1979. Neskôr sa vrátila ešte na výpomoc sestrám do Turčianskych Teplíc.
Do Beckova prišla 9.6.1982.
Zomrela 15.2.1998 v Beckove, kde je tiež pochovaná.
Spomienky Danice Nagyovej r. Lexmann na pratetu
Teta Agneška k nám veľmi často chodievala do Košíc za svojím bratom Jánom Lexmannom a švagrinou Sidóniou, mojími starými rodičmi. V Košiciach sme bývali v rodinnom dvojdome spolu s nimi, mojimi rodičmi a vedľa býval brat môjho otca – jeho jednovaječné dvojča brat Ján s rodinou, ktorý v r.1978 emigroval s celou rodinou do Nemecka. Teta Agneška nás navštevovala aj so svojou spolusestrou Benignou, s ktorou v kláštore aj bývali v jednej cele. Obidve sa navzájom rešpektovali a preto si aj navzájom vykali. Keď boli u nás, Agneška sa hneď na začiatku obrátila na svoju spolusestru so slovami: „Sestričenka, ja mám neodkladné povinnosti v meste, pustíte ma?“ Tými neodkladnými povinnosťami bola návšteva POFISU, čiže Poštovej filatelistickej služby. Agneška bola totiž náruživou filatelistkou, mala rozsiahle zbierky známok, precízne zoradených. Všade zúril socializmus a keď sme sa verejne so sestričkami oblečenými v habitoch prechádzali po meste, vzbudzovali sme pozornosť. Agneška bola veselá, rada sa smiala, bola vtipná, veľmi sčítaná, múdra. Mám od nej v pamätníku pár venovení s krásnymi kresbami a mnoho milých spomienok na ňu. Nemala ľahký život, ale bola oddaná Bohu a z lásky k nemu prinášala obete.
