India, druhý domov br. Michala Čahoja
Zo spomienok br. Michala na príchod do Indie :
„Najprv sme sa všetci stretli v Turíne… Prichádzali sme z celej Európy a kým sme sa poschádzali, trvalo to nejaký čas. Na misijnú nedeľu, v októbri 1934 dostal som v Turíne misijný kríž spolu s ostatnými. Don Ricaldone, vtedajší hlavný predstavený Saleziánskej spoločnosti nám ich rozdal so slovami: „Choďte do celého sveta a učte všetky národy… zachovávať všetko, čo som vám prikázal…“(Mt 28, 19). Nezabudol nás povzbudiť, aj pripomenúť rady don Bosca, ktoré hovoril misionárom. Bolo to neobyčajne dojímavé.
Výprava do Indie mala 16 saleziánov: piatich Talianov, dvoch Sicílčanov, dvoch Nemcov, dvoch Írov, dvoch Britov, dvoch Litovcov a jedného Slováka. Netrpezlivo sme očakávali moment, kedy nastúpime na loď. Najprv sme sa museli dostať vlakom do Janova.
Konečne sme nastúpili v Janove na loď, plaviac sa po mori dlhé dni a noci. Problémy som mal od začiatku. Nikomu som nerozumel a nik sa nevedel dať so mnou do reči.
Zakotvili sme v Kalkate v Indii 8. decembra 1934, na sviatok Nepoškvrneného Počatia Panny Márie. Odtiaľ sme sa vlakom prepravili cez rieku Ganges a namierili sme na sever po toku rieky Brahmaputry do Assanu. Táto široká, mohutná rieka ako more urobila na mňa veľký dojem. Na jej pobreží veľké a mohutné palmy, figovníky, banánovníky, pomarančovníky, lány ryže a čajových plantáži. Nie nadarmo nesie táto rieka meno Syn (Putra) Boha (Brahmu), požehnanie zeme. Keď sme si vo vlaku po prvej noci pretierali oči, oknami vlaku sme obdivovali Božiu prírodu a pripadali sme si ako v raji. V diaľavách na severe sa zračili zasnežené končiare Himaláji a v údolí sýta zeleň stromov, všetko popretkávané riekami a jazerami. K tomu všetkému tropické podnebie.
V Shillongu som dostal určenie do domu Panny Márie. Mal som pre Technickú školu zabezpečovať nákupy. Zavolal si ma predstavený a povedal: „Si mocný chlap, budeš mať na starosti kuchyňu a nákupy pre 75 hladných úst novicov, študentov, klerikov. Tak hoď sa do vody a plávaj!“
Pamätám si, ako s úzkou dušičkou som šiel do tržnice, kde na zemi sedeli predavači a mali tovar rozložený vôkol. Nevedel som nič pomenovať, tak som len ukázal na tovar a natrčil ruku s rupiami. Predavačka si vzala svoje, nikdy nie viac ako jej patrilo. Postupne som sa učil číslovky, pomenovanie potravín…
Pomaly som sa zoznamoval aj s ľuďmi, so zvykmi, s mestom. Začiatky bez znalosti reči boli ťažké. Veď len trocha som rozumel taliansky. Všetko ostatné prišlo časom. Lebo, kto má dobrú vôľu a má rád ľudí, ku ktorým prišiel, nič mu nie je ťažké urobiť. Stáva sa jedným z nich a rozpráva ich jazykom.
Mesto Shillong leží v nadmorskej výške 1630 metrov. Cez mesto pretekajú malé potôčiky. Studňa v ústave v tom čase (1934) mala 12 metrov a vody v nej nebolo. Preto neskôr sme kopali hlbšie studne.“
Miesta pôsobenia br. Michala Čahoja SDB v Indii
1934 – 1936 Shillong, hospodár
1938 – 1948 Sonada, hospodár
1948 – 1951 Shillong, Kolégium Najsvätejšieho Srdca
1952 – 1965 Bandel, Dibrugarh
1965 – 1970 Tezpure, staviteľ
1975 – 1976 Tura
1976 – 1983 Shillong, noviciát v Sunnyside
1983 – 1990 Tura
1990 – 2004 Shillong, Savio Juniorát
